V uliciach Kampung Baru

Prechádzame sa rôznorodými uliačkami a do uší sa nám nesie kikiríkanie kohútov. Nesúrodá skupina dospelých a zopár detí nám kýva z druhej strany ulice, nech sa páči, poďte sa pozrieť bližšie, odkiaľ ste?. V samostatných klietkach na ich dvore je niekoľko kohútov, pričom zopár z nich vyzerá ozaj biedne. Mladý muž zo skupinky miestnych nám ich popredstavuje. To je Tony, aha, majster, ten premohol všetkých ostatných, hovorí hrdo. A tento zase, ten je najnovší. Pochopím, že veľká, prázdna asfaltová plocha vedľa slúži na (zrejme nelegálne) kohútie zápasy. Lokálny zdroj adrenalínu. 

Kampung Baru žije od rána do večera, rovnako ako na kameňom dohodenie vzdialené centrum mesta, vyblýskané, čistučké a moderné. A predsa sa mi na tejto starej, trochu ufúľanejšej strane rieky Klang plnej polorozpadnutých budov, ale aj milých domácich, hudby, jednoduchých plastových stoličiek, neúnavného ruchu z vravy, kikiríkania aj množstva motoriek prechádzajúcich okolo páči akosi viac.